Kominár je už oddávna symbolom šťastia a prastará tradícia tradovala, že pri pohľade na kominára si bolo treba chytiť gombík. Kedysi kominár vymetal komíny so železným závažím, drôtenou kefou a lopatkou a staral sa o to, aby to, čo má pod sebou, správne horelo, hrialo a bafkalo a nešpinilo viac ako sa patrí.
Dnes stretnúť kominára na ulici je pomerne veľká vzácnosť. Kedysi tiež platil nepísaný zákon, že v dome, kde kominára zastihol večer, mu domáci museli ponúknuť nocľah a nesmeli ho poslať preč za žiadnych okolností.
Na Slovensku sa kominárstvom živí takmer dvesto kominárov. Dokonca sú medzi nimi aj ženy-kominárky, čo je dôkazom toho, že kominárčina sa u nás stále dedí z pokolenia na pokolenie. Tradície dokonca hovoria, že po smrti kominára má pokračovať v remesle jeho manželka.
Kominári prišli k nám z Talianska, kde mali veľmi vážené kominárske rody, a to najmä v oblasti Milána. Z talianskeho „camini“, slova označujúceho pec, pochádza aj názov remesla.
Na Slovensku sa toto remeslo začína rozvíjať od začiatku 18. storočia.
Kominársky majstri sa začali združovať okolo roku 1919.
V roku 1922 vzniká Zväz kominárskych majstrov Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V roku 1931 na Valnom zhromaždení zväzu kominárov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi si zvolili svojho zástupcu do živnostenskej krajinskej rady. Do tejto rady bol vymenovaný Ladislav Michaeli kominársky majster zo Žiliny, ktorý hájil záujmy kominárov.

Postavenie kominárov je upravené zákonom č.161 z roku 1998, tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, pôsobnosť a organizačnú štruktúru Komory kominárov Slovenska. Komora je samosprávna neštátna stavovská inštitúcia, ktorej poslaním je presadzovať a chrániť práva a oprávnené záujmy svojich členov a ochraňovať ich stavovskú česť.



c.161z1998